Priania ku Dňu matiek
Všetky kvety do rúk mamy,
skladám ako drahokamy.
Za jej lásku, plnú nehy, za zelené detské brehy.
Za jej štedrosť, starosť v hlave,
za dni šťastné, za dni hravé,
za rozprávky nad kolískou,
za to, že vždy stojí blízko.
Za Tvoju nehu mamička, za Tvoju veľkú lásku,
za starosť, bozky na líčka, za každú novú vrásku,
na Tvojej tvári, na dlaniach, čo zrobené sú celé,
nech táto mala básnička tlmočí vďaky tisíceré.
Čože ti dať na pamiatku,
mamka naša k Tvojmu sviatku?
Nazbieral som lúčne kvety,
zostavil som pekné vety.
To čo vety nepovedia, lúčne kvety dopovedia.
Pre mamičku moju milú, ktorú veľmi rada mám,
veľké srdce namaľujem,
k sviatku jej ho potom dám.
Na Deň matiek darujem jej jednu peknú básničku
a mamička moja bude mať dnes úsmev na líčku.
Mamička moja, bez zbytočných fráz a skratiek,
prajem Ti všetko najlepšie ku Dňu matiek.
Pre moju maminku posielam kvetinku,
a ešte k tomu na tvár sladkú pusinku.
Dnes ti želám veľa šťastia, usmievaj sa celý deň.
Povedz, že chceš modré z neba,
zabehnem ti chytro preň.
Ja viem, ty ho nebudeš chcieť,
nemáš času hrať sa s ním.
Tak ti, mamka, dneska aspoň topánočky vyčistím.
Mamka moja, mamička, dám Ti pusu na líčka,
a k Tvojmu dnešnému sviatku
z lásky kvietok na pamiatku.
Do ruky ti kvietok vkladám moja milá mamička,
skloň sa ku mne, dám ti ešte horúci bozk na líčka.
Každá dobrá matka, v žiali dieťa hladká.
Má ho veľmi rada - keď je preč, tak ho hľadá.
Keď má dieťa horúčku, tak ho drží za rúčku.
Naučí ho svojej reči, nenechá ho v nebezpečí.
Moja mama rada ma má, lepšej mamy niet.
Už som poznal veľa mám,
najlepšiu však len ja mám.
Ja jej za to božtek dám, taký ako svet.
Pekný kvietok v poli žije ako nebo belasý je.
Prídu deti popásť husi modrý kvietok odtrhnú si.
Potom deti maličké dajú kvietok mamičke.
Ja mám mamku, mamičku, ráno varí kávičku.
Izbu riadi, čistí šaty, ja mám mamku, poklad zlatý.
Každé ráno mamička pobozkáš ma na líčka.
Keď ma izbou roztočíš, smiech mi skočí do očí.
Bozk ti vrátim na líčka, milá, drahá mamička.
Prečo sa chveje osika? Lebo sa jej vetrík dotýka.
A ktože je, kto na vine,
že sa chvejú ruky mamine.
To sú ale smiešne otázky.
Tie ruky sa chvejú od lásky.
Šetrím si korunky, už ich mám päť,
kúpim dnes mamičke najkrajší kvet.
Pekný kvet červený, ako lienka, ľúbim ťa,
ľúbim, moja mamulienka.
Mamka moja, mamka zlatá,
kto tú tvoju prácu zráta?
Varíš, perieš, žehlíš nám, pusinku Ti za to dám.
Mama - to slovo krásne, až pri ňom človek žasne.
Vyslovím ho každý deň a pri tom sa usmejem.
Na každý žiaľ máš liek, vôkol teba počuť smiech.